Hrdza hrušková
Patogén je dvojdomá huba, čo znamená, že vo svojom vývojovom cykle strieda dva druhy rastlín. Hostiteľom sú druhy rodu Juniperus spp. (borievka) a medzihostiteľom je hruška (Pyrus spp.). Prezimuje na borievkach, na ktorých sa na jar tvoria bazídiospóry. Tie vietor roznáša na hrušky a spôsobujú ich infekciu v ďalšom roku. Na hruškách sa príznaky tvoria najmä na listovej čepeli. Pri silnej infekcii dochádza aj k napadnutiu listových stopiek, letorastov a plodov. Na vrchnej strane čepele sa v druhej polovici mája a v júni, asi 3 až 4 týždne po infekcii, objavujú okrúhle žltooranžové, neskôr oranžové škvrny. Spočiatku sú malé, neskôr majú priemer 10 až 15 mm.
DROBNÉ BODKY - SPERMOGÓNIÁ. Počet škvŕn je rôzny, od jednej až po niekoľko desiatok. Ich okraj, a postupne aj stred, je výrazne červený. Na vrchnej strane listov sa v mieste škvŕn tvoria drobné bodky - spermogóniá, v ktorých sa tvoria pohlavné bunky patogéna. Zriedkavejšie sa spermogóniá tvoria na plodoch alebo letorastoch. Spočiatku sú oranžovočervené, postupne tmavnú a nakoniec sú takmer čierne a mierne vyčnievajú nad povrch listu.
NÁDORČEKY NA ŠKVRNÁCH. Na spodnej strane škvŕn sa tvoria drobné nádorčeky. Ich povrch je najskôr hladký, potom praská, ostáva drsný a jeho farba sa mení na svetlohnedú. Koncom leta a začiatkom jesene (od konca septembra do konca októbra) na nádorčekoch vyrastajú éciá, v ktorých sa tvoria éciospóry, a tie infikujú sekundárneho hostiteľa - borievky. V pletivách borievok sa mycélium patogéna postupne rozrastá. Napadnuté časti sú mierne zdurené, rast je obmedzený, ihličie môže opadávať a niekedy dochádza k odumieraniu menších i väčších konárov. V treťom roku po infekcii sa na mieste zdurenín tvoria nenápadné ložiská, ktoré spočiatku vyzerajú ako malé priečne žltkasté škvrny v prasklinách kôry. Neskôr sa menia na bradavičnaté fialovočierne útvary mierne kužeľovitého tvaru - téliá - s veľkosťou 5 až 25 mm. Tie produkujú slizovitú masu hnedooranžových spór, ktoré sú v suchom počasí prachovité. Téliá sa nakoniec odlamujú a v pletive konárikov ostávajú žltooranžové jazvy.
INFEKCIA VEDIE K ODUMRETIU STROMU. Silno napadnuté listy hrušiek môžu opadávať už koncom leta. Redukcia listov dosahuje niekedy až 80 percent, čo môže spôsobiť významné zníženie fotosyntézy a oslabenie stromu. V ďalších rokoch sa na stromoch tvoria kratšie letorasty, listy sú menšie a množstvo a kvalita plodov sú znížené. Opakovaná silná infekcia môže nakoniec viesť k odumretiu stromu.
PREVENCIA. Prevenciou je priestorová izolácia borievok a hrušiek. V blízkosti hrušiek by sa nemali vysádzať ozdobné odrody borievok, pretože môžu slúžiť ako zdroj infekcie. Odporúčaná minimálna vzdialenosť je 150 až 200 metrov, spoľahlivá je 500 metrov a viac. Riešením je aj pestovanie odolnejších odrôd hrušiek (Júlová, Boscova, Hardyho a i.). Po zistení príznakov hrdze na borievkach je potrebné v predjarnom období odstrániť napadnuté konáre a pri silnej infekcii je vhodné stromy nahradiť inými druhmi okrasných drevín.
APLIKÁCIA FUNGICÍDOV. V prípade veľmi silných infekcií je možné aplikovať fungicídy - prvé ošetrenie pred kvitnutím, druhé tesne po odkvitnutí hrušiek. Prah škodlivosti nebol experimentálne stanovený, uvádza sa 20 až 30 (50) percent napadnutých listov. Ošetrujú sa najmä hrušky, ale preventívne je možné ošetriť aj borievky, napr. cenné výsadby v blízkosti hruškových sadov, škôlky a pod. Ošetrenie borievok je potrebné vykonať pred objavením sa écií. AKÉ PRÍPRAVKY POUŽÍVAME? Nechemické prípravky vhodné proti hrdzi na hruške predstavujeme tu: https://www.zelenyjezko.sk/Hrdza-hruskova-c32_866_3.htm.
